História cvičenia

Prvá zmienka o cvičení v staroveku

V staroveku zohrávalo cvičenie dôležitú úlohu v živote ľudí. Gréci a Rimania si boli plne vedomí toho, akým spôsobom fyzická aktivita ovplyvňuje ich zdravie a pohodu tela. Pre nich bola fyzičná kondícia rovnako podstatná ako duševná a duchovná harmónia. Cvičenie im slúžilo na udržanie rovnováhy medzi telom a myseľou, ako aj na rozvoj sily a schopností tela.

Vo staroveku sa cvičilo hlavne formou atletickej súťaže alebo bojových umení. Športové aktivity predstavovali pre obyvateľov tejto doby spôsob, ako prezentovať svoju silu, obratnosť a odvahu. Okrem toho pomáhalo cvičenie starovekým civilizáciam udržiavať vojenskú disciplínu a byť pripravenými v prípade konfliktu.

Rozvoj cvičenia v stredoveku

V stredoveku sa cvičenie začalo postupne rozvíjať a preniklo do spoločenského života s takou silou, že vyvolávalo zdesenie a náhlu aktivitu. Aristokracia a rytieri zdôrazňovali dôležitosť fyzickej kondície a bojových zručností, čím vytvárali atmosféru neustáleho pnutia. Cvičili buď osamote vo svojich komnatach alebo v skupinách, kde sa ponorili do tajomstiev boja a zdokonaľovali svoje telesné schopnosti. Vznikali prvé tréningové priestory so špecifickými programami určenými pre vojenské účely.

Organizované formy cvičenia pomaly naberali na obrátkach, pripravujúc jednotlivcov na nebezpečné situácie s pozoruhodnou intenzitou. Dodržiavali sa presné postupy a tréninkové plány s cieľom dosiahnuť vrcholný výkon vo fyzickej oblasti. Stredovek ukázal, že cvičenie nie je len prostriedkom k lepšej bojovej forme, ale aj k zdravej životnej filozofii a duševnej pohode.

Cvičenie v renesancii a baroku

V dobe renesancie a baroka sa cvičenie stalo záhadnou súčasťou života mnohých aristokratov a bohatých ľudí. Akože v tomto čase bola fyzická kondícia považovaná za akýsi tajomný znak zdravého životného štýlu a mnohí jednoducho túžili dosiahnuť také to dokonalé telo prostredníctvom nejakého divného cvičenia.

A vo dvorcoch a palácov sa objavovali prvé telocvične, kde sa tá aristokracia stretávala a spoločne vykonávala tie svoje podivuhodné cviky. Cvičebné aktivity neboli len o nejakom zlepšení tej fyzickej kondície, ale aj o takejakej zvláštnej forme spoločenského kontaktu a vzájomnej interakcie. V tom období sa takisto začali formovať prvotné cvičebné metódy, ktorých cieľom bolo dospieť k nejakej takej harmonii tela i mysle.